Rút Lichnerová

 Rút Lichnerová (l951), prozaička a výtvarná teoretička, vstúpila do literatúry knihami poviedok V Kremenisku (1989) a Šahíziho tabía (1994). Ďalšie desiatky poviedok publikovala v Slovenskom rozhlase. V literárnej súťaži Poviedka 2002 získala za poviedku Láska je jabĺčko Cenu L.C.A.

Jej tretia kniha rozvlnila vody literárnej kritiky. Slepá rybka (1998) je citovým životopisom zrelej ženy, v ktorom sa skutočný príbeh mení na neskutočný, čím mu paradoxne dodáva autentickosť. Lichnerová sa v knihe prejavila ako autorka zrelého umeleckého výrazu s nesporným nadaním pre novátorské vyjadrenie, ktoré knihu priraďuje k významným postmoderným dielam v slovenskej literatúre.

Kniha Rieka Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000) je expresívnym a metaforickým textom, ktorý je poémou o podobách lásky i o zárodkoch podnikania, o reálnych rybách a rakoch v reálnej rieke, prekomponovaný do imaginatívnych a senzitívnych polôh. Intenzívne senzuálne vnímanie uvoľňuje v texte množstvo asociácií a metafor, ktoré zažínajú ďalšie navzájom súvisiace príbehy. Kniha sa dostala na najvyššie priečky v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka a získala ocenenie Literáreho fondu.

V poslednej knihe Anna Regina (2006) autorka svojsky využila výdobytky postmoderny na tvorivé spracovanie historickej témy. Významnú osobnosť slovenskej vedy a techniky 18. storočia polytechnika a geografa Samuela Mikovíniho ukázala pohľadom jeho manželky Anny Reginy. V ich manželstve našla dostatok inšpirácie na nastolenie výsostných otázok ľudského bytia. Originálne nasvietila najstaršiu obscesiu literatúry o konflikte lásky a obety a vytvorila znepokojujúci obraz ženskosti schopný citovo i intelaktuálne iritovať zaspaté svedomie súčasnosti.

Rút Lichnerová je autorkou monografie o maliarovi Jozefovi Kollárovi (1996) a scenáristkou vyše stovky výstav súčasného výtvarného umenia.      

 SLEPÁ RYBKA (úryvok z tvorby)

 Bola som malé dievča a ty si tvrdil, že stačí načiahnuť ruku a zobrať si z toho, čo je pripravené. Bolo to tvoje želanie, tvoja túžba, ktorá vypĺňala tvoj život, podmienka, bez ktorej si nevedel existovať a ktorú si chcel vyriešiť i za nás. Čakal si, kedy splním toto tvoje želanie, ktoré vychádzalo od teba ku mne, bolo nátlakom na mňa, nátlakom-prosbou. Intuícia, ktorá ma spoľahlivo viedla pri rozoznávaní samičích žien, ako som ich neskôr nazvala, a bledých krvácajúcich dievčat naplnených láskou, ktoré si zachraňoval a zároveň karhal, v otázke tvojho presvedčenia ma nechávala na pochybách. Nemohla som, nevedela som, nedokázala som prijať hotový systém, lebo pre mňa nemohlo byť hodnotou to, čo som sama nespoznala svojím vnútrom...